z diecézy v obrazoch
Úvod  | Biskup  | Kúria  | Farnosti  | Časopis  | Dokumenty  | Bohoslužby  | KATEDRÁLA - Info

Homília diecézneho biskupa na Kvetnú nedeľu v Poprade

 Homília na Kvetnú nedeľu 2013

(24. marca 2013)

 

Drahí mladí, chlapci a dievčatá, i vy všetci ostatní bratia a sestry!

„Choďte a získavajte učeníkov zo všetkých národov.“ (Porov. Mt 28, 19)

Dnes na Kvetnú nedeľu slávime deň Kristovho umučenia a smrti.  Je to teda v prvom rade deň Krista Pána. On je stredobodom našej pozornosti, naša nádej i náš cieľ, ku ktorému sa vybrali. Tento deň slávi Cirkev po celom svete zároveň ako deň mladých. Je to preto, že mladí v Jeruzaleme  sa zvlášť angažovali pri slávnostnom vstupe Pána Ježiša do mesta jeho umučenia. Pozdravovali ho spevmi a volali mu na slávu: Hosana Synovi Dávidovmu, Požehnaný, ktorý prichádza!.

Preto predchádzala svätej omši vaša cesta ulicami Popradu od kostola sv. Egídia tu do konkatedrály  Sedembolestnej Panny Márie. Táto púť, ktorú ste uskutočnili ako oslavný pochod na počesť Krista Kráľa, je obrazom nášho života, osobitne sa to týka vás, milí mladí priatelia.

Ste generáciou, ktorá má svoj život ešte len pred sebou. Je pred vami budúcnosť. Vy ste pútnikmi do budúcnosti. Táto budúcnosť má až dve podoby, tou prvou podobou vašej budúcnosti je váš nastávajúci život dospelosti, váš život po cestách vašej pozemskej existencie. Druhý typ vašej budúcnosti je spoločný nám všetkým, a to je naša večná perspektíva – náš život budúceho veku v nebi. To je naša eschatologická budúcnosť.

 Sprievodom – procesiou od Egídia ste sa  vydali na cestu do bu­dúc­nosti. Budúc­nosť, ktorá je pred nami, je neznámy svet, ne­vieme, čo nás čaká, ako sa v ňom bude rozvíjať náš ži­vot. Pri vstupe do nej našu myseľ napl­ňujú obavy, úz­kosti i očaká­vania. Úzkosti a obavy pochádzajú z neprí­jem­nej skúse­nosti, ktorú sme my, alebo vaši rodičia a blízki prežívali v minulosti. Naše očakávania lep­šieho zasa pramenia z úf­nosti, že za brá­nami minulosti zanecháme  všetko to, čo nás ohrozuje , sužuje a zneprí­jemňuje nám život.

Pred každou cestou si ľudia zvyknú pripravovať ba­to­žinu, vybe­rajú si dôle­žité potreby, aby im pos­kytli nevy­hnutné služby v novom svete. Všetci máme skú­senosť z prí­prav na cestu a z bale­nia bato­žiny. Nik si nebe­rie zby­točnosti a ešte menej veci, ktoré by mohli po­škodiť a boli na obtiaž. Spra­vidla sa berú len dobré a potrebné veci. Ako pútnici na ceste do budúcnosti no­vého obdobia života si pripravme batožinu duchov­ných po­trieb, ktoré sú nevy­hnutné preto, aby sme aj v novom úseku života mohli žiť ako kres­ťania. Od týchto po­trieb, ktoré si zabalíme na cestu do bu­dúcnosti, bude v plnej miere závisieť, či náš ži­vot bude šťastný a prime­raný dôstoj­nosti člo­veka.

Chcem poradiť, čo by nikomu z nás nemalo chý­bať v pomy­selnej cestovnej taške, či kufri, s ktorým by­ sme putovali cez nasledujúce dni a roky. Sú to predovšetkým tri du­chovné hod­noty a dary: viera, nádej a láska.

Nech nikomu z nás nechybuje v batohu pútnikov viera. Viera, že Boh jest­vuje a že je odmeňovateľ dobrých a sudca tých, čo páchajú neprávosti. Nech nám nechýba viera v Je­žiša Krista, v jeho stálu prítomnosť pri nás a medzi nami. Viera v toho, ktorý smrťou a zmŕt­vychvsta­ním premohol svet a dáva nám plný život. Nech nám ne­chýba na ceste novým úsekom dejín osobnej i spo­loč­nej histórie viera v Najsvätejšiu Eucha­ristiu – Chlieb pútni­kov a zdroj všet­kej du­chovnej energie, z ktorej do­stávame Dych života – Ducha Svätého, silu k budo­vaniu civilizácie lásky. Nech nám viera v Naj­svätejšiu Trojicu je lampášom, kto­rým si budeme svie­tiť pod nohy, aby sme ne­zablúdili a aby náš život mal vždy zmysel a smerova­nie. „Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pocho­deň na mojich chod­níkoch.“ (Ž 119, 105)

Druhé, čo si treba zabaliť do batožiny na cestu do bu­dúc­nosti, je kres­ťan­ská nádej. Táto nádej vyrastá z viery. Uschopní nás žiť v bez­hraničnej dôvere v Boha, že nás jeho všemohúca láska ochráni a po­žehná a dá nám všetko, čo bu­deme potrebovať k pokojnému životu v ľudskosti. Ona bude našou silou v preko­návaní preká­žok, znášaní utrpe­nia a skú­šok, bez ktorých život nebude ani v budúcnosti. Sila nádeje nás bude pohýnať pre­tvárať túto zem na lepší svet a nedovolí nám ani zabud­núť na opravdivý a večný do­mov, ktorý Boh pre pút­ni­kov pripravil v nebi. Nádej spásy bude to, čo nám osladí ži­vot aj v najväčšom utrpení, aj keby sme sa ocitli vo väzni­ciach, či na smrteľ­nej posteli. Isto si túto súčasť bato­žiny – kresťanskú nádej aj roz­ba­líme a budeme ju použí­vať v po­dobe vrúcnej a úprimnej kaž­doden­nej modlitby. Veď modlitba, utiekanie sa k Bohu, je najkon­krétnejšie uplatne­nie dôvery v Boha.

Zabaľme si do svojej batožiny pri vstupe do našej osobne i spoločnej budúcnosti  aj hod­notu lásky – lásky k Bohu i ku každému člo­vekovi. Láska je ovo­cím viery. Prikázanie lásky nech sa nám stane cestovnou mapou pri putovaní po svojej budúc­nosti. Ono nám bude ukazo­vať, kadiaľ máme ísť. Prikáza­nie lásky nám bude pomoc­níkom pre každý je­den krok ná­šho životného putova­nia. Privedie nás k dobru a na konci cesty k Bohu, k cieľu ľudskej existen­cie. Dobro lásky z ná­šho života bude robiť život šťastný, spokojný a zmyslu­plný. Láska a jej rozma­nité prejavy bude naším bohat­stvom, na­šou ľud­skosťou, naším všet­kým. Bez nej budeme biedni tuláci a nie pútnici, bezdo­movci a nie spoluobčania svä­tých a domáci Boží, otroci a nie slobodné deti Bo­žie. Bez lásky budeme aj v budúcnosti len strosko­tanci, be­dári, ba priam nuly. Kto si zoberie lásku na cestu do bu­dúc­nosti, ten sa jej ne­musí báť, lebo s tým bude Boh, veď „kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.“ (1Jn 4,16)

Svätý Pavol apoštol o našej ceste do budúcnosti krásne píše:  „A ešte vzne­šenejšiu cestu vám ukážem. Keby som hovoril ľudskými ja­zykmi aj anjel­skými, a lásky by som nemal ... ničím by som nebol.“ (1 Kor 12, 21; 13, 1, 2) Prikázania sú ces­tou a láska, ktorá „spočíva v tom, že za­chovávame jeho pri­káza­nia“ (1 Jn 5, 3), je pohybom na tejto ceste. Uznať Božie priká­zania a prijať ich je byť na ceste. Za­chová­vať ich a konať podľa nich je kráčať po ceste. Nie vždy sa nám podarí verne za­chovať Božie pri­kázania. Prídu aj slabosti i pády. Ale svätý Tomáš Ak­vinský múdro radí: „Lepšie je ísť kuľhavo po ceste, ako zísť z cesty.“

Drahí mladí!

Ak hovoríme o našej ceste do budúcnosti, nesmieme stratiť z mysle ani z očí Ježiša Krista, veď on sám je naša cesta.  Apoštolovi  Tomášovi na jeho otázku o ceste odpovedal: „Pane, ne­vieme, kam ideš. Akože mô­žeme poznať cestu?“ Ježiš mu od­pove­dal: „Ja som cesta, pravda a ži­vot. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Jn  14, 5-6)

Práve dnes na Kvetnú nedeľu, keď sme čítali Pašie, nám v srdci rezonuje evanjeliové rozprávanie o Ježišovej krížovej ceste. Všetci, čo sa vyberajú na cestu do budúcnosti svojho života by nemali zabudnúť, že táto cesta s Kristom, má meno „krížová cesta“. Veľmi zreteľne to vyjadril sám Pán Ježiš: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasle­duje ma.“ (Mt 16,24)    

Pred nami, čo sa týka našej budúcnosti, sa otvárajú až dve možnosti. Pán Ježiš hovoril o nich takto:  „Vchádzajte tesnou brá­nou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do za­tratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Ale tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života a málo je tých, čo ju na­chádzajú.“ (Mt 7, 13-14)

Neodmysliteľnou súčasťou nášho putovania po ceste do budúcnosti života je as­kéza - od­rieka­nie. Jej biblický názov je pôst. Pán Je­žiš vo svojich po­učo­va­niach mu veno­val nále­žitú pozornosť. Ustano­vil ho priam za nevy­hnutnú pod­mienku jeho na­sle­dovania. Slovo as­kéza moder­nému člo­vekovi znie cu­dzo a sa ho ľaká. Mnohí as­kézu po­važujú za relikt stredo­veku, nezlučiteľný so štýlom života, ktorý pri­náša naša doba.

Práve preto, že našu chorú civilizáciu zasiahla vlna kon­zu­mizmu, je o to naliehavejšie sa zamýšľať nad aské­zou. Kon­zumiz­mus je taký štýl života, keď si ľudia myslia, že im je všetko dovo­lené, že možno bez miery všetko užívať. Kva­lita ži­vota sa podľa tejto men­tality meria jedine spotre­bou. Je bez akýchkoľvek po­chýb jasné, že konzumizmus je choroba, ktorá zasahuje človeka a prináša mu ne­smierne škody aj v telesnom i duchovnom a mrav­nom ohľade. Tera­piou na túto mravnú cho­robu je askéza.

Askéza nie je strácať, ale získať. Odriekanie sa ľuďom často fa­lošne javí ako strata. Myslia, že sa ochudob­ňujú, keď sa nie­čoho zrie­kajú. V sku­točnosti ide vždy o zisk, o obohatenie, ktoré pro­spieva aj telu aj duši. Odrieka­nie a askéza každého druhu nie je týra­ním seba sa­mého, ale úsilím člo­veka za­chovať si dobro a ho v sebe, či v druhých upevniť. Práve neschop­nosť, či neochota pre odrieka­nie je príčinou strát a ohrození každého druhu, fy­zického i du­chov­ného.

Cesta mladých do budúcnosti má podľa motta dnešného dňa Choďte a získavajte učeníkov zo všetkých národov.“ (Porov. Mt 28, 19) – misionársky a evanjelizačný rozmer.  Máme sa všetci stať nositeľmi Ježišovej pravdy, dobra a lásky ku všetkým ľuďom, s ktorými sa na našej životnej ceste budeme stretávať. Čím viac sa budeme vedieť podeliť so svojou vierou, nádejou a láskou so svojimi rovesníkmi, tým istejšie budeme sami napredovať po ceste k životu, ktorý má opravdivý zmysel a dáva perspektívu a ozajstné šťastie.

Starý rabín sa na konci svojho života, rozhodol vybrať svojho nástupcu. Vybral troch kandidátov a poslal ich za človekom, ktorý mal iné názory ako oni.. Prvý sa vrátil s vencom víťazstva a referoval: „Zvíťazil som bez problémov. Protivníkovi chýbali slová i argumenty.“ Druhý sa chválil, že sa mu podarilo protivníka presvedčiť tak, že obaja mali nakoniec rovnaký názor. Tretí prišiel trochu skľúčený. Vykoktal, že sa mu nepodarilo protivníka poraziť, ale iba pochopiť. Múdry rabín sa obrátil na tretieho a povedal: „Ty môj syn si najsprávnejšie pochopil Tóru (Boží zákon). Choď a uč ju ďalej.“

Milí mladí priatelia! Staňte sa pútnikmi viery, nádeje a lásky do budúcnosti vášho života. Ak sa vyberiete na cestu do budúcnosti s vierou, ná­dejou a láskou v srd­ciach, čaká vás požehnaná bu­dúcnosť. Všetko, čo člo­vek potrebuje k šťastiu, je ukryté v týchto troch daroch. Nao­zaj, kto ich má, má všetko pot­rebné a bez nich nemá nič, hoci by mal v banke mi­lióny, poistenie v naj­známejších sveto­vých pois­ťovniach, alebo by oplýval pevným zdravím. S Kristom, ktorý je naša cesta do budúcnosti tohto života a života budúceho veku vás čaká opravdivé šťastie. Toto šťastie v Kristovi vám všetkým zo srdca vyprosujem i želám. Nech sa tak stane!


Aktuality
8.12.2017
Kaplnka Zápoľskovcov sa obnovuje
viac info

23.11.2017
Konferencia o biskupovi Jánovi Vojtaššákovi
viac info

3.11.2017
Konferencia 14. - 15. november 2017
viac info

30.10.2017
Nové číslo časopisu KAPITULA
viac info

10.10.2017
Dni kresťanskej kultúry IV.
viac info