z diecézy v obrazoch
Úvod  | Biskup  | Kúria  | Farnosti  | Časopis  | Dokumenty  | Bohoslužby  | KATEDRÁLA - Info

Zamyslenie otca biskupa na september 2012

Zamyslenie otca biskupa Štefana v rámci Roka sv. Cyrila a Metoda

- september 2012 -

Apoštolská viera

Drahí bratia a sestry!

Solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda nazývame aj apoštoli Slovienov. Toto označenie im patrí nielen preto, že sv. Metod ako biskup bol nástupcom apoštolov, ale aj preto, že našim predkom priniesli apoštolskú vieru. Chcem sa spolu s vami zamyslieť nad týmto apoštolským rozmerom našej kresťanskej viery.

1. Naša viera je apoštolská pre tri hlavné dôvody. Prvý je to, že vyznávame a uskutočňujeme tú istú vieru, čiže to isté učenie, ktoré hlásali apoštoli a ktoré prevzali od samého Krista a z daru Ducha Svätého. Druhý dôvod je to, že ju prežívame v apoštolskej Cirkvi. Tretí dôvod toho, že naša viera je apoštolská je, že všetci kresťania sú povolaní uskutočňovať apoštolát, čiže šíriť medzi ľuďmi Kristovu pravdu a lásku a budovať Božie kráľovstvo. Obsah apoštolskej viery vyjadruje Apoštolské vyznanie viery. Je to súhrn právd katolíckej viery, ktoré hlásali apoštoli. Apoštolské vyznanie viery je zlatý poklad nášho náboženstva. Obsahuje 12 článkov. Je to súhrn právd, ktoré máme veriť, aby sme mohli prísť do neba. Je rozpoznávacím znakom – symbolom katolíckej viery. Jeho

odriekaním a životom podľa neho ukazujeme, že patríme k jednej, svätej, apoštolskej a katolíckej Cirkvi. Cirkev je trvalo apoštolská, lebo je raz navždy postavená na apoštoloch, hlása apoštolské učenie, má apoštolskú moc a apoštolské nástupníctvo. Poslanie apoštolov spočíva v tom, že sú základom Cirkvi, svedkami Kristovho zmŕtvychvstania a pokračujú v poslaní, ktoré on prijal od Otca. Kristus postavil svoju Cirkev na Petrovi apoštolovi. „A ja ti hovorím: Ty si Peter na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.” (Mt 16, 18-19) Tento svoj prísľub Kristus splnil po zmŕtvychvstaní, keď svätého Petra ustanovil za viditeľnú hlavu Cirkvi: „Pas moje ovečky!” (Jn 21, 16) Vtedy mu zveril na starosť celú Cirkev.

Svätý Peter apoštol sa tak stal najvyšším pastierom Cirkvi, Kristovým námestníkom, viditeľnou hlavou Cirkvi - Svätým Otcom veľkej Božej rodiny veriacich. Kristus zveril starosť o Cirkev aj ostatným apoštolom. Aj oni sa stali Kristovými zástupcami na zemi a pastiermi jeho duchovného stáda. Dostali od Krista duchovnú moc učiť, krstiť, odpúšťať hriechy, sláviť Eucharistiu a spravovať Boží ľud. Apoštoli zjednotení so svätým Petrom budovali jedinú Kristovu Cirkev. Rozišli sa po celom svete a zakladali cirkevné obce, v ktorých vykonávali úlohu pastierov. Nástupcom svätého Petra apoštola sa stal biskup Ríma, lebo tam zomrel svätý Peter apoštol mučeníckou smrťou. Nástupcami apoštolov

sú biskupi. „Apoštolské nástupníctvo je odovzdávanie poslania a moci apoštolov ich nástupcom biskupom prostredníctvom sviatosti posvätného stavu. Vďaka tomuto odovzdávaniu Cirkev zostáva v spoločenstve viery a života so svojím počiatkom, kým v priebehu storočí zameriava celý svoj apoštolát na šírenie Kristovho kráľovstva po celej zemi.“ (KKKC, 176)

2. Apoštolskosť našej viery je aj v tom, že bez výhrad prijímame hierarchický princíp Cirkvi a podriaďujeme sa autorite Svätého Otca, ako nástupcovi svätého Petra, a autorite biskupov ako nástupcom apoštolov. Na prvom mieste je to uznávanie Svätého Otca za najvyššieho zástupcu Krista na zemi a za viditeľnú hlavu Cirkvi. Úlohou Svätého Otca je starať sa o celú všeobecnú Cirkev. Ustanovuje biskupov do jednotlivých miestnych Cirkví. Dozerá na čistotu a neporušenosť viery. Pri uskutočňovaní tejto úlohy dostáva zvláštnu pomoc a asistenciu Ducha Svätého - dar neomylnosti. Neomylne učí, ak si počína ako učiteľ viery a mravov, čiže keď učí „ex cathedra“. Svätý Otec je viditeľným znakom jednoty celého Božieho ľudu. Všetky miestne cirkvi - biskupstvá, ktoré sú s ním zjednotené, tvoria všeobecnú - katolícku Cirkev. Náboženská pospolitosť, ktorá ho neuznáva, nie je Kristovou cirkvou. Svätý Ambróz napísal: „Kde je Peter, tam je Cirkev.”

Spoločenstvo so Svätým Otcom prežívame a praktizujeme hlavne poslušnosťou a modlitbami. Bezvýhradne sa podriaďujeme učeniu Svätého Otca a riadime sa všetkými pokynmi, ktoré vydáva pre všeobecnú Cirkev. Pri vykonávaní jeho pastierskej služby mu pomáhame modlitbami a duchovnými obetami. Nástupcami apoštolov sa stali biskupi. Od apoštolov vkladaním rúk dostali takú istú moc, akú Kristus zveril apoštolom. Sú podriadení Svätému Otcovi ako apoštoli Petrovi. Biskupi tvoria „kolégium” - zbor biskupov. Jednotliví biskupi majú na starosti miestne cirkvi - biskupstvá. Sú otcami a pastiermi svojej miestnej cirkvi. Biskupi uskutočňujú v Cirkvi službu: učiteľskú, kňazskú a pastiersku. Biskupi nemajú na starosti iba svoje partikulárne cirkvi. Podieľajú sa aj na riadení celej Cirkvi. Celé kolégium biskupov sa podieľa na riadení Cirkvi najmä prostredníctvom cirkevného koncilu. Je to zhromaždenie biskupov, ktoré zvoláva Svätý Otec. Prerokúvajú sa na ňom naliehavé potreby Cirkvi v jednotlivých dobách. Biskupi pomáhajú Svätému Otcovi spravovať celý Boží ľud aj prostredníctvom stálej biskupskej synody. Pápež spolu s biskupmi tvoria učiteľský úrad Cirkvi - Magistérium. Učiteľský úrad má dar neomylnosti vo veciach viery a mravov. Svojho biskupa veriaci diecézy majú v úcte a láske a poslúchajú ho vo všetkých veciach týkajúcich sa ich kresťanského života. Pomáhajú mu aj svojimi modlitbami. O podriadenosti kňazov a veriacich svojmu biskupovi napísal svätý Ignác Antiochijský, biskup a mučeník z druhého storočia, tieto slová: „Keď sa totiž podriaďujete biskupovi ako Ježišovi Kristovi, vidím, že nežijete podľa človeka, ale podľa Ježiša Krista, ktorý za nás zomrel, aby ste verili v jeho smrť, a tak unikli smrti. Preto je potrebné, aby ste nič nepodnikali bez biskupa, ako to aj robíte. Ale podriaďujte sa aj starším ako apoštolom Ježiša Krista, našej nádeje, v ktorom nájdeme život.“ Biskup svoj úrad učiteľa, kňaza a pastiera partikulárnej cirkvi uskutočňuje aj prostredníctvom kňazov a diakonov. Sú jeho pomocníkmi a spolupracovníkmi. Posiela ich do jednotlivých farností. Kňaz vo farnosti biskupa sprítomňuje a zastupuje. Budovanie zdravého cirkevného spoločenstva na úrovni miestnej cirkvi – biskupstva predpokladá súdržné spoločenstvo kňazov so svojím biskupom, ktorý je hlavou presbytéria. Viera nám káže vidieť v biskupovi vždy otca a pastiera, ktorý zastupuje Krista Veľkňaza. Každý kňaz sľúbil pri kňazskej vysviacke svojmu biskupovi a jeho nástupcom bezvýhradnú úctu a poslušnosť. Kňaz je pre veriacich sprítomňovateľom a zástupcom Ježiša na zemi. Jeho poslaním je posvätná služba veriacim pri zaisťovaní večnej spásy. Uskutočňuje ju tak, že hlása evanjelium, prináša obetu svätej omše, vysluhuje sviatosti, modlí sa za ľudí, požehnáva ich a slúži im aj dobrým príkladom. Spoločenstvo veriacich s kňazom sa buduje na základe viery, že v kňazovi k nám prichádza sám Kristus. Všetko, čo kňaz robí a dáva veriacim, je uskutočňovaním pastierskej starostlivosti a lásky samého Krista. Kňazom, ako svojim duchovným pastierom a otcom, máme pomáhať v ich službe veriacim. Správame sa k nim prítulne a dôverujeme im. Svoju vďačnosť im prejavujemeaj tak, že sa za nich modlíme. Poslaním Svätého Otca, biskupov, kňazov a diakonov nie je vládnuť nad veriacimi, ale im slúžiť, aby dosiahli spásu. Veď zastupujú toho, ktorý povedal: „ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.“ (Mt 20, 28) „Služby udelené vysviackou sú pre organickú štruktúru Cirkvi nenahraditeľné: bez biskupa, kňazov a diakonov nemožno hovoriť o Cirkvi.“ (KKC, 1593) Podmienkou rozvíjania spoločenstva Cirkvi na všetkých úrovniach je úcta, láska a poslušnosť k predstaveným Cirkvi.

3. Apoštolskosť Cirkvi je aj v tom, že celá Cirkev uskutočňuje apoštolské poslanie, a to nielen jej posvätení služobníci, ale aj laici. To znamená, že všetci pokrstení vo svojom kresťanskom živote uskutočňujeme apoštolát. Apoštolovať znamená získavať ľudí pre Krista, šíriť jeho evanjelium vo svete a spolupracovať na výstavbe Božieho kráľovstva. Apoštolovanie veriacich laikov sa menuje „laický apoštolát“ a vyplýva z krstu a birmovania. Laický apoštolát je všetka činnosť veriacich, ktorou sa pričiňujú o posväcovanie časného poriadku a budovanie Božieho kráľovstva. Laický apoštolát uskutočňujeme buď činnosťou v nejakom apoštolskom diele, ktoré zriadila Cirkev, alebo sami vo svojom životnom prostredí (v rodine, v škole, v zamestnaní a pod.). Apoštolovať môžeme príkladom života, t.j. vtedy, keď si vždy a všade počíname ako kresťania. Inokedy sa pričiňujeme o rozširovanie Božieho slova medzi ľuďmi. Apoštolujeme aj modlitbami a duchovnými obetami, ktoré konáme pre dobro Cirkvi. V uznesení koncilu čítame: „Laici sú však povolaní najmä na to, aby zabezpečili prítomnosť a účinkovanie Cirkvi na tých miestach a v tých okolnostiach, kde sa ona môže stať soľou zeme jedine ich prostredníctvom.” (LG, 33) Laici majú v Cirkvi vlastné postavenie a úlohu. Krstom a birmovaním sú posvätení na kráľovské, čiže všeobecné kňazstvo. Pre túto svoju hodnosť sú laici spoluzodpovední za Cirkev a majú svoj podiel na jej poslaní. Hovorí o tom uznesenie Druhého vatikánskeho koncilu: „Každý laik, práve vďaka darom, ktorých sa mu dostalo, je svedkom a zároveň živým nástrojom poslania samej Cirkvi.” (LG, 33)

Laickí veriaci v Cirkvi nemajú ani nemôžu nahradiť biskupov a kňazov, majú spolu s nimi veľadiť Cirkev činnosťou, ktorá im je vlastná a uskutočňovaním povolania, ktoré dostali. Hovorí o tom uznesenie koncilu: „Vlastným povolaním laikov je hľadať kráľovstvo Božie tým, že sa zapodievajú časnými záležitosťami a usporadúvajú ich podľa Boha. Žijú vo svete, t.j. venujú sa všetkým svetským povinnostiam a prácam každého druhu vo zvyčajných podmienkach rodinného a spoločenského života, s ktorými ich existencia takrečeno zrástla.” (LG, 31) Laici slúžia Cirkvi plnením si svojich stavovských povinností, svojimi modlitbami a duchovnými obetami. Cirkev má veľký osoh z laikov, keď trpezlivo znášajú bolesti a choroby a vedia ich pridružiť k vykupiteľskému Kristovmu dielu. Hlavný priestor na apoštolát laikov je farnosť, a najmä kresťanská rodina. Mimoriadny význam laikov pre dobro celej Cirkvi je ich rodičovská služba, najmä kresťanská výchova detí. Manželia a rodičia výchovou detí k ľudskosti a nábožnosti i vzájomným posväcovaním sa veľmi prispievajú k budovaniu Cirkvi. Aj deti majú svoje miesto v apoštolskej činnosti celej Cirkvi. Apoštolát laikov sa uskutočňuje pod vedením a autoritou pastierov Cirkvi. Cirkev počíta s apoštolskou službou každého kresťana. Drahí bratia a sestry, ďakujem vám všetkým, kňazom, rehoľníkom i laikom, čo sa svojou apoštolskou horlivosťou, svojim príkladným životom, modlitbami a  duchovnými obetami pričiňujete o budovanie Kristovej cirkvi. Povzbudzujem všetkých veriacich diecézy, aby v Jubilejnom roku dávali najavo svoj apoštolský zápal a nadšenie pre Božieho kráľovstvo, a tak stále viac prežívali svoju apoštolskú vieru. Prosím vás aj o modlitby, aby mi Duch Svätý, na príhovor prebolestnej Patrónky Slovenska, pomáhal vykonávať apoštolskú službu biskupa podľa vzoru svätého Cyrila a Metoda pre dobro vás všetkých. Udeľujem vám svoje apoštolské požehnanie.

+ otec biskup Štefan


Aktuality
8.12.2017
Kaplnka Zápoľskovcov sa obnovuje
viac info

23.11.2017
Konferencia o biskupovi Jánovi Vojtaššákovi
viac info

3.11.2017
Konferencia 14. - 15. november 2017
viac info

30.10.2017
Nové číslo časopisu KAPITULA
viac info

10.10.2017
Dni kresťanskej kultúry IV.
viac info