z diecézy v obrazoch
Úvodná  | Kúria  | Cirkevný súd  | Časopis  | Kancelária  | Bohoslužby  | Partneri  | KATEDRÁLA - Info

 

Katedrála sv. Martina

Neskorogotický trojloďový chrám s pretiahnutým, polygonálne zakončeným presbytériom, na juhu pristavanou Zápoľského kaplnkou, západnou emporou, na západnom priečelí s dvojicami hranolových veží a hlavným ústupkovým portálom.

Pôvodne neskororománsky kostol s pôdorysom v tvare pravidelného gréckeho kríža vznikol v 20. rokoch 13. storočia. Mal transept (priečnu loď), westwerk (panovnícku kaplnku v západnom priečelí) a jednu – severnú – vežu. K severnej stene chrámu bola pristavaná aj dodnes zachovaná najstaršia románska sakristia. Do konca storočia chrám postihli dve katastrofy. V roku 1241 bol zrejme vyplienený počas Tatárskeho vpádu do Uhorska. V roku 1289 ho zas vypálila osobná stráž uhorského kráľa Ladislava IV. Kumánskeho. Ešte do konca 13. storočia bol však chrám opravený a doplnený o druhú vežu. V 14. storočí bol rozšírený o dvojicu kaplniek, pripojených k hlavnej lodi zo severu a z juhu a o sakristiu, pripojenú k južnému podvežiu.

Veľkolepá neskorogotická prestavba chrámu sa odohrala v rokoch 1462 až 1478. Na východe bolo pristavené nové presbytérium. Kaplnky s transeptom boli prestavané na bočné lode s hviezdicovou klenbou. Hlavná loď bola zvýšená a dostala krížovú klenbu. V úplnom závere 15. storočia bola k južnej laterálnej lodi pribudovaná Zápoľského kaplnka s obdĺžnikovým, polygonálne uzavretým pôdorysom, sieťovou rebrovou klenbou, vlastným chórom a sakristiou. V 17., 18. a 19. storočí bola katedrála už len barokovo a neogoticky upravovaná. Vtedy bola postavená súčasná organová empora, severná sakristia a predsieň pred severným portálom.

Pôvodný prepoštský chrám zohrával dôležitú úlohu predovšetkým ako centrum šírenia kresťanstva a kultúry v tejto časti Uhorského kráľovstva. Spolu so Spišským hradom a mestom Spišské Podhradie, ktoré je situované v údolí medzi oboma komplexami, tvorili centrum a oporu moci uhorských kráľov z rodu Arpádovcov predovšetkým v období 13. storočia. Chrám s veľkou pravdepodobnosťou navštívili také osobnosti dvora ako Koloman Haličský (1208 – 1241), mladší brat uhorského kráľa Bela IV., kráľovná-matka Alžbeta Kumánska (+1209), jej syn, uhorský kráľ Ladislav IV. Kumánsky (1262 – 1290), či uhorskí králi Ondrej II. (1177 – 1235), Štefan V. (1239 – 1272), Ondrej III. (1265 – 1301) a Karol Róbert z Anjou (1288 – 1342). Po vymretí kráľovského rodu Arpádovcov a po prenesení politického záujmu uhorských kráľov do iných častí krajiny sa zmenšil aj význam Spiša – a samozrejme aj Spišskej Kapituly a tunajšieho ústredného chrámu. Stagnáciu urýchlila zmena statusu Spišského hradu i Katedrály sv. Martina v polovici 15. storočia. Z pôvodného kráľovského hradu sa v roku 1465 stalo šľachtické sídlo dedičných županov Spiša z magnátskeho rodu Zápoľskovcov. V súvislosti s tým sa patrónmi Kostola sv. Martina, ktorými boli dosiaľ uhorskí králi, stali dediční župani Spiša. Ani stavba reprezentatívnej pohrebnej kaplnky rodiny Zápoľskovcov nezmenila nič na postupnom úpadku významu chrámu v celouhorskom meradle.

Jeho význam bol opäť pozdvihnutý až v r. 1776, kedy cisárovná Mária Terézia a pápež Pius VI. zriadili Spišské biskupstvo so sídlom v Spišskej Kapitule. Prepoštský kostol sa vtedy stal Katedrálou sv. Martina, čo trvá dodnes.

Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule je národnou kultúrnou pamiatkou, zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. ÚZPF 782/1.

 


Aktuality
12.9.2020
Rok 2020 a biskup Ján Vojtaššák
viac info

12.8.2020
Pamätný deň biskupa Jána Vojtaššáka 2020 - správa
viac info

21.7.2020
Pamätný deň biskupa Jána Vojtaššáka 2020
viac info

4.7.2020
Nové číslo časopisu KAPITULA
viac info

15.4.2020
Diecézna škola viery II. – 6. stretnutie
viac info