z diecézy v obrazoch
Úvodná  | Kúria  | Cirkevný súd  | Časopis  | Kancelária  | Bohoslužby  | Partneri  | KATEDRÁLA - Info

 

História Spišskej Kapituly

 

Pohľad na Spišskú Kapitulu z Pažice (foto Monika Bizoňová)

 

Vitajte v Spišskej Kapitule, starobylom cirkevnom mestečku, ktorého dejiny sa začali písať už na konci 12. storočia. Návštevníci tohto miesta sú niekedy zaskočení jeho názvom, ktorý vyplýva z tradícií hlbokého stredoveku. Pomenovanie Spišská Kapitula sa odvodzuje od názvu kapitula kanonikov. Išlo o zbor, konvent duchovných, ktorí žili sčasti ako rehoľníci (pôvodne zdieľali spoločné ubytovanie, mali záväzky spoločne sa modliť tzv. liturgiu hodín, čiže breviár, spoločne slúžili konventuálne sv. omše a podobne), sčasti zastávali aj úlohy svetských kňazov (mali na starosti ďalšie úlohy jednak v súvislosti s vlastným pôsobiskom, jednak spravovali ako farári okolité obce). A práve kapitula kanonikov dala pomenovanie aj tomuto miestu – svojmu sídlu.

Na čele kolegiátnej kapituly kanonikov stál až do r. 1776 prepošt. Išlo o dnes už málo používanú cirkevnú hodnosť, ktorá bola na stupni hierarchie nižšie ako biskup. Jurisdikcia spišského prepošta sa vzťahovala na obyvateľstvo historickej Spišskej župy, ktorej hranice sa tak kryli s cirkevným územím, nazývaným Spišské prepoštstvo. Spišský prepošt pritom sám hierarchicky podliehal ostrihomskému arcibiskupovi, nakoľko aj Spišské prepoštstvo patrilo do územia Ostrihomskej arcidiecézy. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o spišských prepoštoch je listina uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1209, ktorá spomína prepošta Adolfa. Ten už zrejme sídlil niekde na území dnešnej Spišskej Kapituly. Od Adolfa následne stálo na čele tejto cirkevnej inštitúcie postupne 45 prepoštov.

Situácia sa zmenila v r. 1776, kedy cisárovná Mária Terézia a pápež Pius VI. k územiu Spišského prepoštstva pridali historické župy Liptov a Orava a zriadili Spišské biskupstvo. To si až podnes zachovalo svoje pôvodné hranice. Spišská Kapitula sa vtedy stala sídlom spišských biskupov a katedrálnej kapituly kanonikov. Od r. 1776 dodnes viedlo Spišskú Kapitulu i Spišskú diecézu postupne 14 biskupov. Súčasným spišským diecéznym biskupom je Mons. Štefan Sečka.

V dejinách Spišskej Kapituly sa okrem zriadenia biskupstva samozrejme odohralo mnoho ďalších udalostí, ktoré ovplyvnili nielen stavebný vývoj tohto mestečka, ale aj dejiny širšieho okolia. Spomenúť treba aspoň niektoré.

Vrchol stredovekého stavebného vývoja zažila Spišská Kapitula v 13. až 15. storočí. Kapitula bola vtedy spolu s blízkym Spišským hradom kráľovskou inštitúciou. Ako také sa oba komplexy tešili priamej pozornosti dvora uhorských kráľov z rodu Arpádovcov a Anjouovcov (spomeňme aspoň Kolomana Haličského, Alžbetu Kumánsku, Ondreja III., či Karola Róberta z Anjou), ale aj magnátskeho rodu Zápoľskovcov. Nasledujúce, 16. storočie, znamenalo stagnáciu katolicizmu na Spiši, ktorá nastala najmä v dôsledku šírenia reformácie. Spišská Kapitula sa vtedy síce s problémami, no predsa udržala ako jedna z mála katolíckych inštitúcií na Spiši. Obnova katolíckeho ducha v 17. storočí nastala v dôsledku príchodu jezuitov, ktorí sa v Spišskej Kapitule usídlili r. 1648 a založili v širokom okolí známe gymnázium.

Jezuitská rehoľa bola načas zrušená r. 1773. Ich majetky a budovy dostalo novoerigované biskupstvo, ktoré vzniklo v už spomínanom roku 1776. Nasledoval ďalší rozvoj tunajších kultúrnych a edukačných inštitúcií. Najskôr vznikol v r. 1815 Spišský kňazský seminár, pre ktorý bol adaptovaný pôvodný jezuitský kláštor. V r. 1819 zas v budove pôvodného jezuitského gymnázia vznikol Učiteľský ústav v Spišskej Kapitule, ktorý bol prvým svojho druhu v Uhorsku vôbec. Po sľubných začiatkoch 20. storočia prišli dve svetové vojny, ktoré sa však Spišskej Kapituly v podstate nedotkli. Horšia situácia nastala po r. 1948 a nástupe totalitného režimu. Ten totiž so sebou priniesol nielen ideologický ale aj priamy fyzický tlak, ktorý vyústil do perzekúcií a násilného zániku takmer všetkých cirkevných inštitúcií Spišskej Kapituly. Budovy kňazského seminára a učiteľského ústavu najskôr obsadila Československá ľudová armáda a neskôr Zbor národnej bezpečnosti, ktorý tu umiestnil školu pre svojich dôstojníkov. Kanonické domy boli zrekvirované a premenené na ubytovacie kapacity nižšieho štandardu pre zamestnancov JRD. Postupná obnova jednotlivých inštitúcií i zanedbaných pamiatok začala až po r. 1989 a trvá dodnes.

Spišská Kapitula je komplexom budov. Tvorí ju neskororománska Katedrála sv. Martina zo začiatku 13. storočia, goticky prestavaná koncom 15. storočia, bývalý prepoštský palác z konca 13. storočia, prestavaný v 18. storočí do dnešnej podoby biskupskej rezidencie, ďalej desať domov kanonikov zo 14. až 18. storočia, kaplánka zo 17. storočia, bývalý jezuitský kláštor rovnako zo 17. storočia, ktorý bol v r. 1815 prestavaný na Spišský kňazský seminár a funkcionalistická budova učiteľského ústavu, ktorá pre túto školu bola postavená v  r. 1933. Všetky uvedené budovy sú usporiadané do podoby ulice v smere západ – východ. Celý komplex stavieb bol v r. 1665 obohnaný jednotnými hradbami, do ktorých sa vstupuje troma hlavnými bránami, umiestnenými na východe a na západe.

Spišská Kapitula bola samostatnou obcou až do r. 1948, kedy sa stala ulicou mestečka Spišské Podhradie. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a spolu so Spišským hradom a s Kostolom Svätého Ducha v blízkej Žehre bola pre svoje jedinečné pamiatkové hodnoty už r. 1993 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

 


Aktuality
12.9.2020
Rok 2020 a biskup Ján Vojtaššák
viac info

12.8.2020
Pamätný deň biskupa Jána Vojtaššáka 2020 - správa
viac info

21.7.2020
Pamätný deň biskupa Jána Vojtaššáka 2020
viac info

4.7.2020
Nové číslo časopisu KAPITULA
viac info

15.4.2020
Diecézna škola viery II. – 6. stretnutie
viac info