Spišské biskupstvo vzniklo vyčlenením z Ostrihomského arcibiskupstva dňa 13. marca 1776. Pápež Pius VI. tak urobil bulou Romanus pontifex, ktorú vydal na základe dekrétu Márie Terézie zo začiatku roka 1776. Spolu so Spišským biskupstvom vzniklo aj Banskobystrické a Rožňavské biskupstvo.

Spišská diecéza má rozlohu 7 802 km2. Na tomto území žije približne 602 750 obyvateľov, z toho rímskokatolíkov je 458 420. V diecéze v súčasnosti aktívne pôsobí 300 diecéznych kňazov, (na odpočinku je 24 kňazov), 41 rehoľných kňazov, 280 rehoľných sestier. Diecéza má 177 farností, ktoré sú zadelené do 14 dekanátov. Súčasný diecézny biskup Mons. Štefan Sečka je 14. spišským biskupom od zriadenia diecézy.

Sídlom biskupstva sa stala Spišská Kapitula, ktorej história siaha do 12. storočia. V rokoch 1198 - 1776 tu totiž bolo Spišské prepoštstvo, na čele ktorého stál prepošt s kanonikmi - kňazmi s významnými úlohami. Zhromaždenie kanonikov sa nazývalo „kapitulou“, z toho vznikol aj názov Spišská Kapitula. Centrom cirkevnej správy na Spiši bola oddávna Spišská Kapitula. Na Pažici (oproti dnešnému biskupskému sídlu) pravdepodobne už v 11. storočí existoval benediktínsky Kláštor sv. Martina. Spišská Kapitula v 13. storočí získala významné postavenie aj tým, že sa stala hodnoverným miestom (locus credibilis), čo bolo stredoveké notárstvo. V 15. storočí pápež Sixtus IV. povolil spišským prepoštom používať na ich území biskupské insígnie. V 17. storočí arcibiskup Peter Pázmany predložil plán na zriadenie štyroch nových biskupstiev na území Slovenska. Jedným z nich malo byť aj Spišské biskupstvo, do ktorého mali okrem Spiša patriť aj Liptov a Orava. No tento plán sa nepodarilo uskutočniť. Až v roku 1776 vzniklo Spišské biskupstvo, ktorého súčasťou sa stali vtedajšie župy Spiš, Liptov a Orava.

V roku 1684 v Spišskej Kapitule vzniklo jezuitské gymnázium. Prvý biskup Karol Salbeck začal budovať kňazský seminár, ktorý začal svoju činnosť v roku 1815. Biskup Ján Ladislav Pyrker v roku 1819 tu zriadil aj najstarší známy učiteľský ústav v celom Uhorsku. Po nástupe biskupa Jána Vojtaššáka v roku 1921 sa obnovil duchovný život v diecéze. Postupne vznikali nové vzdelávacie a výchovné inštitúcie, charita, farnosti, spolky, či združenia. Bola zavedená každodenná poklona Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej po jednotlivých farnostiach diecézy podľa presného plánu, čo sa zachováva dodnes. V roku 1925 sa uskutočnila diecézna synoda, ktorej závery na dlhé roky pomohli zachovať duchovný život a účinné riadenie diecézy aj počas nespravodlivého väznenia biskupa Vojtaššáka, ale aj po jeho smrti až do pádu komunizmu. Spišská diecéza bola počas komunizmu takmer 40 rokov bez biskupa. Riadená bola tzv. kapitulnými vikármi.  

V roku 1989 sa stal spišským biskupom Mons. František Tondra, ktorý v zmenených okolnostiach doby obnovil všetky potrebné inštitúcie a duchovný život v diecéze. Na konci svojho pôsobenia vyhlásil Druhú diecéznu synodu, ktorej závery sa v súčasnosti uvádzajú do života. Súčasný biskup Mons. Štefan Sečka je 14. spišský biskup. Spišské biskupstvo je súčasťou východnej cirkevnej provincie a spolu s Rožňavským biskupstvom je sufragánom Košického arcibiskupstva. 

Katedrálny chrám sv. Martina z Tours, biskupa, v Spišskej Kapitule bol postavený v rokoch 1245 - 1275 a rozšírený v rokoch 1462 - 1478 a 1488 - 1492. Sv. Martin je zároveň patrónom Spišskej diecézy. Výročie posvätenia katedrály je 25. októbra. Od roku 1950 je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie Spišská Kapitula a 6. - 11. decembra 1993 sa stala súčasťou Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO deklarovaním v Cartagene (Kolumbia). Spišskou konkatedrálou je Chrám Sedembolestnej Panny Márie (1940) v Poprade.

Územie Spišskej diecézy, konkrétne Spišskú Kapitulu, Levoču, Vysoké Tatry a Poprad, navštívil pápež Ján Pavol II. v dňoch 2. - 3. júla 1995 počas svojej druhej pastoračnej návštevy Slovenska.

Na území diecézy sa nachádza najväčšie pútnické miesto na Slovensku - Mariánska hora v Levoči, ktorá je zapísaná do Siete mariánskych pútnických miest Európy a tamojšia bazilika má zároveň duchovné puto s Bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme. Odpustová slávnosť je v nedeľu po sviatku Navštívenia Panny Márie (2. júla). Pútnický chrám v Levoči povýšil Ján Pavol II. dňa 26. januára 1984 na baziliku (basilica minor) (AAS 1984, s. 553 - 554).